Strach

20. května 2010 v 14:21 | kushina-hime |  Moje myšlienkové pochody
Poviedka,či skôr pokus vypísať sa z depky,hmmm...nazývajte si to ako chcete snáď sa vám bude aspoň trochu páčiť Viac pod perexom...

Chúlim sa v kúte skrútená do klbka. Zatváram oči, nechcem vidieť neviditeľné nebezpečenstvo...
             Nedokázala som sa tam dívať ďalej. Premkol ma strach. Čo ak tam niečo je? A čo ak mi to chce ublížiť? Nebála som sa smrti, bála som sa bolesti. Nedokázala som zniesť pomyslenie, že môj koniec bude práve takýto.
             Obzerala som sa a potkýnavo šla ďalej. Snažila som sa si dodať odvahu, ale bolo to len pár neplatných slov vyrieknutých v mysli. Triasli sa mi ruky. Rozochvela
ich snáď moja slabosť? Stisla som ich do pästí a zrak namierila priamo pred seba. Nedovolila som nohám vypadávať z rýchleho tempa chôdze. Kdesi blízko niečo zaprašťalo. Ten zvuk ma vyľakal a srdce sa mi rozbúšilo tak prudko, až som si myslela, že mi rozdrví hrudný kôš. Zostala som stáť v onemenej obave. Možno to bola len mačka, a možno nie...
              Nevládala som dýchať. Chcela som ujsť z tej nočnej mory, ktorú to pre mňa predstavovalo. Asi to bol len pud sebazáchovy, ale nejako sa moje nohy dali do pohybu. Bežala som, ako som len vládala, no predsa to bolo pomalé. Priala som si byť už čo najskôr v bezpečí.
Utekala som a nedávala pozor, kam stúpam. Potkla som sa. Nevedela som, ako ísť ďalej.
Nemohla som ani otvoriť oči, úzkosť mi to nedovolila. Pociťovala som tlak, nevediac, odkiaľ prichádza. Túžila som, aby moje zmysly prestali vnímať chlad pod tenkou látkou, tmu bijúcu mi do očí, nepríjemný zápach nevedno čoho a zvuky, ktoré mi spôsobovali zimomriavky. Fantázia mi pracovala na plné obrátky a ukazovala mi obrazy, ktoré mi vôbec nepomáhali, ba naopak. Ochromil ma strach a začala som si pripadať ako v nejakom horore, toto však bolo iné. Až priveľmi skutočné.
            Tma mi zahalila tvár a nedala priestor svetlu. Stratila som sa vo vlastnej mysli.
Nemo som tápala po niečom, čo by mi mohlo i len trošičku pomôcť zorientovať sa.
Okolo mňa však bola prázdnota, ktorá mi zahaľovala telo do akéhosi väzenia. Priala som si, aby som našla dakde nablízku zahodený kľúč a odomkla mreže, lenže ja som nikdy na šťastie expert nebola.
Temnota
bola všade naokolo a ja som sa z nej nedokázala vymotať. Márne som ledva počuteľným hlasom kričala o pomoc, asi však ma nikto nepočul. Bolo ticho. Dokonca som počula ako mi v žilách prúdi krv. Jediná vec, ktorá bola dosť hlučná, bolo moje splašené srdce.
             Bála som sa, ale teraz skutočne a veľmi. Netušila som, čo mám robiť.
Hlavu som mala akoby vymytú. Ani by ma nenapadlo, že utekám sama pred sebou...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kiwča : Kiwča : | 21. května 2010 v 8:16 | Reagovat

Kvôli písmu  pozadiu sa mi to blbo čítalio, ale Lucka :)))) Dôjdeš teda jajtra? :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama