Posol zo Sveta anjelov...

11. prosince 2009 v 16:39 | kushina-hime |  Moje myšlienkové pochody
Poviedka venovaná pre jednu osobu,ktorá mi ovplyvnila život a nanešťastie už nie je medzi nami...

Dívam sa na nebo a premýšľam. Si tam niekde aj ty? Ak áno, daj mi znamenie. Ukáž, že sa na mňa dívaš a dávaš pozor, aby sa mi nič nestalo. Chcem, aby si ma videla. Videla, ako som dospela, už nie som to malé dievčatko schovávajúce sa za teba, keď na mňa moja mama kričala a ty si ma bránila. Už viac nie... Otvorili sa mi oči a ja vidím, že neexistujú hrady a lietajúce víly, ako z rozprávky, o ktorej sa mi toľko snívalo.
Keď som ráno vstala a videla tvoju sympatickú starú vrásčitú tvár, ako sa na mňa usmieva, hneď ma prešiel strach z neznámych a temných vecí, ktoré som vtedy nepoznala ale i tak si ich uvedomovala. Popriala si mi dobré ráno a pomohla mi s vecami do školy. Držala som ti ruku, ako sme prechádzali ranným mestom. Bála som sa, aby si ma nepustila a ja som nespadla do náruče strachu, ktorý na mňa číhal za každým rohom. Skackala som popri tebe ako taký malý neposedný zajačik. Bola som úplne šťastná.
Desať rokov, desať rokov plných strasti, hádok, ale i šťastia a lásky. Desať rokov... a príde mi to úplne krátka doba. Chcela by som znovu vrátiť čas, aby som sa dokázala na svet vtedy pozrieť novými očami, očami čo vidia, že svet nie je gombička a že za všetko treba bojovať. Toľko vecí by som chcela a toto asi najviac. Priala by som si zmeniť omyly, ktoré som v minulosti napáchala a neúmyselne tým ublížila aj tebe. Túžim mať v rukách čarovné hodinky, ktoré ma posunú naspať a dovolia mi prežívať šťastné chvíle znova a znova. Ešte raz sa chcem k tebe privinúť a cítiť tvoje hrejivé objatie, tvoju ruku, ktorá mi hladí vlasy a počuť tvoj hlas pri uchu, ktorý mi šepká, že všetko bude dobré.
Avšak z ruky zmizol život a hlas mi len nemo znie v pamäti. Ostala si len spomienkou poskladanou z útržku slov. Tichých, nemých, no predsa zraňujúcich ako nikdy. Tvoja ruka mi nikdy neublížila, ale teraz mi ubližuje len spomienka na jej milosť. Ak sa aj pýtam, prečo si odišla, nechcem počuť odpoveď. Bola by plná vecí, čo netúžim vedieť, i keď moje srdce káže inak ako rozum. Srdce sa vzpiera, chce ísť za tým, čo stratilo, no viem, že mu to dovoliť nesmiem. Rozum to nechce, a ty by si si to tiež nepriala.
Rozprávala si mi o anjeloch. Každý vraj máme svojho. Volia si nás spomedzi miliónov ľudí a strážia nás pred nebezpečenstvami. Podľa toho, ako si mi ich opisovala, sú nádherní, i keď sú neviditeľní. Vraj aby nás vedeli lepšie brániť pred tým, čo na nás striehne. Ale ja som došla na niečo, čo si mi nepovedala a možno o čom si nevedela: anjeli sú aj v ľuďoch. Dobrých ľuďoch. Presne ako si bola ty. Myslím, že ty si bola mojím anjelom. Dohliadala si na mňa pri každom mojom kroku. Patrila som do tvojho veľkého dobrého srdca, z ktorého je kúsok vždy so mnou. Cítim ťa v sebe. Keď zavriem oči, vidím znova to malé dievčatko, ktoré vrtko skacká popri jednej starenke s večným hrejivým úsmevom rozlievajúcim sa jej po perách.
Dívam sa na nebo a nechávam potichu tiecť svoje slzy. Hľadím na hviezdy, pretože viem, že si jednou z nich. Človek sa pripravuje na smrť celý život , no nikdy nie je dostatočne pripravený. Namiesto hrejivého objatia cítim len chlad. Srdce ti zastalo, už nebije...
Ty si mojím anjelom a vždy budeš. Dúfam, že tam, kde si, ti je dobre. Verím, že tieto slová sa dostanú k tebe. Už naposledy ti chcem povedať:,, Ľúbim ťa...A prepáč Nadi..."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama