Čarodejník

26. září 2009 v 13:20 | kushina-hime |  Moje myšlienkové pochody
Občas..si sama sebe pripadám dosť divná a toto dielo...je divné. Možno nestojí za nič, možno za niečo,ale nie som si istá,či to dokážem dosť objektívne posúdiť.Takže..nechávam to na vás :-)


Preč...Všetko je preč..
Prečo sa to stalo?
Prečo ma osud takto trestá?
Vždy niečo hľadám a keď to nájdem, stratím to.
Bože, prečo?!
Už nevládzem ani roniť slzy.
Nenaplakala som sa už dosť?
Nechcela som to znova zažiť, nechcela som byť potrestaná vlastnou láskou. Ale ja mám vždy nešťastie, vždy som mala..
Dokedy to potrvá?
Musí to obdobie skončiť.
Koľko toho ešte prežijem bez teba?
Odišiel si, nechal si ma samú, tvoje slová ostali visieť vo vzduchu ako ľahké pavučinky, takmer neviditeľné a ja ich hľadám márne. Som slepá. Nevidela som, čo si so mnou zamýšľal, bola som obmedzená sama sebou a tak...naivná. Vliezla som ti do pasce a teraz trpím. Ničíš ma...
Nemohla som ti ublížiť, nikdy som to nedokázala, tak prečo teraz ty ubližuješ mne?
Bol si všetko, čo som chcela a zároveň nemohla mať. Miloval si inú.
A koho milujem ja?
Zamilovala som sa do ilúzie, ktorú si mi predstavil ako seba.
Čím si ma takto okúzlil? Si snáď čarodejník? Alebo hypnotizér?
Nemala som nikoho, kto by mi otvoril oči. Nemohla som vedieť, čo za stvorenie v skutočnosti si. Keby sa dal len vrátiť čas....Vedela by som napraviť svoju chybu, ale teraz s tým už nič nezmôžem, je neskoro...
Ale pre koho neskoro?
Vidím ťa, vidím ako žiariš s ňou. V minulosti by som jej závidela, teraz už nie.
Možno je len hlúpa, rovnako ako som bola ja. A možno práve po tom túži. Ja ťa však už nechcem, nech si ťa vezme, je mi to už jedno. Bolesť z môjho srdca to nevyženie. Mala by som chcieť pre teba trest za to, čo si mi spravil. Ja to však neurobím. Nie, neznížim sa na tvoju úroveň i keď by som mala.
Prekonám niekedy svoju sentimentalitu?
Hádam áno.
V mojom srdci sa usadila nenávisť k niekomu, koho som milovala. Nezmizne. Musím s ňou žiť a denno-denne sa dívať na jeho šťastnú tvár, rozžiarenú na môj úkor...
Keď zhasnú svetlá a na tvojej oblohe nesvieti už žiadna hviezda, ostávaš sám. Osamelý. Uvrhnutý v temnote...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Iwa Iwa | Web | 27. září 2009 v 9:13 | Reagovat

Vieš, že hviezdy sa dajú rozsvietiť, len stačí zavolať deduška Večerníčka, alebo svojich priateľov. Nie jje to divné, je to pekné a úprimné :)
A mne sa to páči :)

2 sora sora | Web | 28. září 2009 v 13:07 | Reagovat

Eh... Tak toto sa mi páčilo a fakt veľmi :-)
A momentálne až moc mi to pripomína niekoho...

3 Walentine Walentine | Web | 2. října 2009 v 21:12 | Reagovat

Těch konců bylo víc, ale ano, tento snad skončil dobře.:)

4 Scope Scope | Web | 4. října 2009 v 18:46 | Reagovat

Tak Ludovico se ti zachtěl pouslouchat? Ke ke ke. Já sama jsem si ho
1) nechala přepálit od známého
2) stahovala za warforum.cz ale všechny uplady jsou tam na rapidshare, a navíc aby ses dostala k linkům, musíš být registrovaná.
Na harddisku mám album Una Mattina a Divenire. V případě dalších otázek si mě klidně můžeš zkusit odchytit na skypu nebo icku.
Hodně trpělivosti při stahování :)

5 Sierra Ayumi Sierra Ayumi | Web | 21. října 2009 v 14:20 | Reagovat

veľa ľudí, ktorých sme milovali, a pocítili sme z ich strany, možno aj nepravú krivdu, usádzajú sa v našom srdci  pod zložkou, do ktorej sme uvrhli nenávisť. Treba s tým žiť, alebo sa vyrovnať s osudom...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama