Prekliatie-Kapitola 2.

1. prosince 2008 v 18:21 | by kushina-hime |  Série
Zažmúrila som. To biele svetlo, čo ma obklopovalo mi udrelo do očí(ako keď
vám niekto do nich zasvieti baterkou)až som začala škúliť. Som snáď už
mŕtva? Nie, to nemôžem byť. Mohla by som až na to keby tu nebola tá
.........bolesť. Bolesť, ktorá sa mi rozlievala po celom tele aj keď som
sa snažila pohnúť čo i len prstom. Pomaly si už moje oči začali zvykať na
tu bielobu, až som si uvedomila že ležím na niečom mäkkom a teplom, dookola
mňa bola stále ta nebeská bieloba. Keď som sa lepšie prizrela, nemohol by
to byť.....záves???? Až teraz som zbadala, že som v nemocnici a to
nielen vďaka celej malej lekárni na stolčeku vedľa postele, ale aj vďaka
tomu hnusnému nemocničnému zápachu. Pokúšala som sa posadiť sa ale tá
obria bolesť ma donútila opäť si ľahnúť. Keď zbadala môj márny pokus
posadiť sa sestrička, ktorá práve vošla do izby, pomohla mi a ani si
pritom nevšimla že jej vypadla ta veľká kopa liekov a obväzov ktorú
niesla, a ktorá sa teraz váľala pri dverách. ,,Volám sa Haruno, Sakura
Haruno.´´ predstavila sa mi ružovo vlasá sestrička, ktorá nemohla byť
staršia odo mňa, povzbudzujúco a milo sa na mňa usmiala a začala zbierať
tie veci čo jej spadli.

,,Ja som Yashirikato, ale zvyčajne ma volajú iba Yashi.´´ povedala som jej a úsmev som jej opätovala. Myslím že v najbližšom čase budem mat predstavovania sa veľa. ,,Teší ma Yashi a
myslím že by si nemala vstávať lebo nie si ešte celkom v poriadku a
teraz by som ti to ani nedovolila lebo ti idem vymieňať všetky
obväzy.´´ keď to dohovorila až vtedy som si všimla že mam poobväzované
takmer cele telo a že vyzerám ako múmia. ,,Sakura?´´ opýtala som sa
nesmelo po chvíľke mlčania.


,,Hm?"


,,Mohla by si ma zaviesť za vaším
Hokagem?"

,,To nebude potrebné!" ozvalo sa odo dverí. Stala tam blondínka
čo vyzerala asi na 20.Hladela som na ňu s údivom. Niečo, čo z tej ženy
vyžarovalo, ma ohúrilo. Potom znovu prehovorila tým hrubým a vážnym hlasom
ale boli tam počuť aj náznaky, žeby to
bola.......zvedavosť??


,,Sakura, mohla by si nás prosím ťa nechať osamote? Chcela
by som sa s našou cudzinkou porozprávať .´´ Sakura sa na ňu len
zmätene pozrela. ,,Ale Tsunade-sama, ešte som jej ne-..."a zarazila sa
lebo bola umlčaná pohľadom tej blondínky, čo sa mala volať Tsunade. Sakura
nechala obväzy tak, hlesla niečo o tom že príde neskôr a vyšla z
izby. ,,Tak a teraz ta musím vypočuť, ale najprv sa predstavím. Volám sa
Tsunade, som jedna z legendárnych sanninov a v posledných rokoch som aj
Hokagem Konohy," začala a ja som pokračovala, ,,ja sa volám Yashirikato
ale zvyčajne ma volajú iba Yashi" predstavila som sa teraz ja. Tsunade sa
na mňa iba milo usmievala a začala sa ma vypytovať. ,,Tvoje meno už
poznám ale chcem poznať aj tvoj príbeh. Čo sa ti stalo tú noc, keď si k
nám prišla? Odkiaľ vlastne si? Máš nejakú rodinu ale priateľov? A prečo si
sem vlastne prišla?" vychrlila na mňa kopu otázok na rovinu. Rozmýšľala som,
či jej mám odhaliť tajomstvo mojej minulosti, prítomnosti aj
budúcnosti. Nakoniec som sa rozhodla vyrozprávať celé od začiatku len s
malými úpravami. ,,Tak začnem od začiatku. Keď som bola malá, žila som
len s mamou, ktorá patrila ku Zvučnej, ale len z donútenia. Zamilovala sa
do jedného ninju a pokúšala sa ho zmeniť, pri čom náhodou, ale nechcene
otehotnela. Keď sa to dozvedel opustil moju matku aj nenarodené ja. Keď
som mala asi 5 rokov, vyhľadali sme ho, našli sme ho kúsok od Zvučnej. Lepšie
povedané on si našiel nás. Natrafili sme naňho pri výlete do prírody. Keď
mu moja matka vysvetlila, že kto som a prečo za nim prišla, iba sa jej
vysmial. Povedal že je hlupaňa a že také decko, ako som ja, by on nikdy
nesplodil. Ale moja matka sa nedala, čo ho doviedlo takmer k šialenstvu a
tak na nás zaútočil. Mama bola celkom dobra kunoichi, ale on bol silnejší
a ona to dobre vedela. Snažila sa vyhýbať jeho útokom a popritom aj chrániť
mňa. Keď to už vypadalo beznádejne, nenápadne ma pomocou klonu ukryla v
kríkoch. Klon mi povedal, nech sa skryjem u starkej a následne
zmizol. Nechápala som prečo, ale keď som sa pozrela na čistinu videla som
nehybné telo na zemi a toho muža, čo my mal byt otcom, ako z neho vyťahuje
katanu. S plačom som sa rozbehla ku starkej. Cestu k nej som dobre
poznala, chodievala som tam často. Odvtedy som vyrastala u starkej v Zemi
Vírov, až kým aj tá nedávno nezomrela. Často mi rozprávala o Konohe, aj o
Sune, tak som sa rozhodla vydať sa sem. Asi v polke cesty som natrafila na
ninjov zo Zvučnej. Zbadali ma, a bola som nútená bojovať. Pobila som ich,
ale aj tak som mala početné zranenia a nejako tak som sa dostala až
sem. Zvyšok už poznáte." dohovorila som, utrela si slzy ktoré mi vyhŕkli
pri spomienke na ten deň a pozrela sa na Hokage. Tá zatiaľ len ticho
počúvala moje rozprávanie. ,,Keď už ťa máme tu, nechcela by si byť
kunoichi z Listovej? Pomoc navyše sa vždy zíde." spýtala sa ma ešte stále
s podozrením v hlase. ,,Ak by to bolo možné, tak áno." odvetila som jej
radostne. ,,Dobre, musím už ísť. Prajem skoré vyliečenie." povedala a šla
zavolať Sakuru nech mi povymieňa obväzy. Vedela som, že skôr či neskôr
jej budem musieť povedať pravdu a odhaliť tajomstvo, ktoré dlhé roky tak
urputne skrývam.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama