Posol 5

6. prosince 2008 v 16:29 | by kushina-hime |  Série
Gaara nebol v kancelárii sám, bol tam ešte niekto. Niekto, koho ona nepoznala, ale zato on hej. Vrazila do Kazekagovej kancelárie tak prudko, že ich vyrušila v intímnej chvíli a obaja vydesene od seba odskočili.


,,Ja asi prídem neskôr," ozvala sa Lunari, kým ktorýkoľvek z nich stihol prehovoriť. S jej priateľom bola v miestnosti aj nejaká žena. Dlhé zelené vlasy úhľadné učesané do dvoch vrkočov siahajúce po jej chudý pás, tvár ozdobená akoby sklenými sivými očami a oblečenie odhaľujúce jej štíhle nohy a ploché brucho vytvárali celkom milý a príjemný dojem, ale Lunari na nej niečo nesedelo.


,,My pred sebou tajnosti nemáme, však miláčik," ozvala sa tá ženská sladko, až Lunari naplo na vracanie, a vtisla Gaarovi na líce bozk. Ten bol akoby v tranze a prebral sa, až keď na neho Posol hodil nechápavý pohľad.


,,Vy dvaja?" spýtala sa potichu a stále bola z toho šoku mimo.


,,Ikari, toto je Lunari, moja priateľka z detstva a Lunari, toto je Ikari, moja snúbenica," predstavil ich Gaara pohotovo. Tie posledné slová Lunari úplne odrovnali. Dnes to je jeden šok za druhým.


,,Snú-snúbeni-snúbenica???" vykoktala zo seba napokon prekvapene a kolieska v hlave jej šrotovali, až to bolo počuť. Musela sa posadiť, pretože ju to naozaj prekvapilo. Gaara chytil Ikari okolo pásu a usmial sa na osobu, sediacu pred ním. Lunari chvíľu trvalo, kým si to v hlave urovnala.


,,Nemyslíte že je na to priskoro?" spýtala sa ich kým si vymieňali zaľúbené pohľady.


,,A na čo by sme mali čakať?" odpovedala jej Ikari pohotovo a pohodila svojimi dlhými vlasmi. Ten hlas, prečo je Lunari taký známy, no nevedela si spomenúť, kde ho už počula. Zatiaľ to nechala tak.


,,Gaara, musím s tebou súrne hovoriť a osamote," prehovorila naliehavo a to posledné slovo zdôraznila. Menovaný len pokrčil plecami a dal svojej ´láske´ pusu na rozlúčku, ale tá sa od neho zjavne nechcela odlepiť, tak ich bozk trval celkom dlho. Prerušilo ich až Lunarine zakašlanie. Venovali si ešte jeden zaľúbený pohľad a Ikari potichu odišla. Gaara v ako siedmom nebi sa hodil do svojho kresla a svoj pohľad namieril do neznáma.


,,Gaara, nechcem ťa vyrušovať v tvojom snívaní ale musím sa s tebou o niečom porozprávať," zopakovala a keď jej konečne začal venovať pozornosť tak pokračovala, ,,nemáš náhodou saké?" Kazekage sa potmehúdsky usmial a spod stola vytiahol fľašku, ktorú podal Lunari. Tá ju dychtivo vzala do rúk a na jeden glg vypila, za čo si vyslúžila jeden prekvapený Gaarov pohľad.


,,Ďakujem, už je lepšie."


,,Tak prečo si za mnou prišla?" opýtal sa jej jednoznačne.


,,Vieš tí banditi, čo boli pri hraniciach Suny, no z nich som pár zabila a ešte...." vysvetlila mu v skratke čo pred pár hodinami urobila a koho našla.





Neskoro v noci u Lunari v byte





Ľahla si na posteľ značne omámená alkoholom a snažila sa zaspať, bohužiaľ sa jej veľmi nedarilo. Po hodnej chvíli prevaľovania sa vstala, napustila si pohár vody, prešla sa k oknu a zamyslene si pomaly odpíjala. Nechcelo sa jej naspäť do postele, aj tak by nezaspala. Obliekla sa a vyšla von na ulicu osvetlenú len svitom Mesiaca. Zamierila si to na okraj dediny. Chladný vánok spôsobený jej rýchlym tempom, jej osviežoval tvár a pôsobil na ňu ako blahodarná studená sprcha. jej dlhé vlasy viali za ňou, osvetlené Mesiacom vyzerali ako spŕška hviezd z neba. Bola nádherná noc a ona akoby do tej noci patrila, bola jej súčasťou, ako i všetko naokolo. Piesok, stromy, príroda, všetko. Zastavila sa a poobhliadala sa okolo seba, páčilo sa jej tu. Bola na neveľkej lúke ,napoly z piesku a z časti lesa. Bolo to rozhranie, ako aj ona bola na rozhraní kvôli pochybnostiam, ktoré v nej zasial jej brat. Znova si na neho spomenula, aj keď jej to spôsobovalo obrovské muky. On si ani nevedel predstaviť, čo teraz ona prežíva. A možno že na tom je rovnako. On patrí k tým, čo sa chystajú Sunu zničiť, ona k tým, čo ju majú brániť. Teraz už vážne nevedela, čo robí, bola akoby v tranze, z ktorého sa nevedela dostať. Zaspala. Dopriala si ten blahodarný odpočinok.





Prebúdzala sa a nemala ani tušenia, kde sa práve nachádza. Pokúsila sa vstať, ale zastavila ju prudká bolesť v hlave. Nevedela si spomenúť, čo včera robila a ani ako sa sem dostala. Nepamätala si takmer nič. Aspoň že vedela, kto je. Aj pod hrozbou obrej bolesti hlavy, vstala. Nemala namierené nikam, iba sa bezcieľne túlala po hlbokom lese, ktorý nepoznala, ale predsa tam necítila žiadne nebezpečenstvo. Zrazu jej bystré uši začuli niečí hlas. V ´´poopičnom stave´´
sa vydala bližšie, aby spoznala o koho sa jedná. Ako tak vyskočila na strom( čítajte, že pri piatom pokuse to takmer vzdala) a rýchlo našla útočisko v jeho korune. Odtiaľ mala na dianie pod sebou dobrý výhľad. Pomedzi konáre obsypané listami spozorovala zelené plášte a tie hlasy jej boli tiež známe. Vedela o koho sa jedná, a presne. Zrazu zbadala niekoho, koho dôverne poznala, až príliš dôverne... Bežala s vetrom opreteky a nechcene vrážala do ľudí naokolo. Nevšímala si ich prekvapené výrazy, či nadávky, ktoré sa na ňu sypali zo všetkých strán. Sunou prebehla najrýchlejšie vo svojom živote. Musela mu to povedať, toto musí zastaviť! Čím skôr tam bude tým lepšie. A ona ani nevie, čo za ľudí na naokolo seba.


,,Gaara!" vtrhla do kancelárie s krikom a Kazekage sa na ňu prekvapene pozrel. Vtedy ale znovu zbadala ju. Už si spomenula, odkiaľ ten hlas pozná. Už vedela, kto je.


,,Ty sa ani nehni! S tebou si to vybavím neskôr!" povedala jej nahnevane.


,,Čo sa to tu sakra deje?!" vstal nahnevane Gaara a pozrel sa na obe prítomné dámy.


,,Ja neviem, to ona sem vtrhla ako šialená!" riekla Ikari a venovala Poslovi jeden zlostný pohľad.


,,Vieš kto to vôbec je, Gaara?" spýtala sa ho Lunari a ten len na ňu pozeral pohľadom, pochybujúcim o jej duševnom zdraví.


,,Áno! Je to moja snúbenica! A človek, ktorého ľúbim! Tak si konečne sadni a vysvetli mi svoje správanie, dobre?" vyzval ju.


,,Ďakujem. Radšej postojím. Ona je oveľa viac ako si myslíš," začala šeptom, ale chcelo sa jej kričať. Bola na neho aj na ňu veľmi naštvaná. Na neho preto, že o nej nevedel to, čo vedela ona a nenávidela ju za to. Na ňu za to, že ako mu mohla klamať a doteraz to pred ním tajiť.


,,Ona je....

Tháááááááááák!Konečne som sa dokopala k dalšiemu dielu.Je o dosť kratší ako minule ale má to jeden dôvod, ktorý sa dozviete v pokračku, ktorý píše Nani-senpai
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nani-chanXD Nani-chanXD | Web | 6. prosince 2008 v 18:23 | Reagovat

Brava majstre! Bravisimo ;) atdatd-... sak vieš, že ja to robím vždy, tak sa nečuduj -senpai :D

2 Hellfish Hellfish | 6. prosince 2008 v 23:21 | Reagovat

Wooooow pribeh sa rozviiija a rozviiija, ja len cakam kym pride dlasi diel :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama